Dole pod Smolenským zámkem
pretekává voda jarkem,
keď hvězdičky vychádzajú,
húsky sa tam kúpavajú,
dve husičky, dve sestričky
zaklnuté od mamičky.
A keď ony vychádzajú,
tak sa ony shovárajú:
Sestro s zlatýma krídlama
už sú hvězdičky nad nama,
plujme na dol po tom jarku
až k tomu našemu dvorku.
Mati sedí u lavičky,
drobí kůrky do vodičky,
drobí kůrky ai strídečku
zlatým húskám do jarečku:
sbírajte si moje děti,
čo vám drobí smutná mati.
Tak sa ony shovárajú
a milostne objímajú,
na svú biedu nariekajú,
mati své sa zaželajú
až do šerého svitání,
až do ptačího zpívání.
Keď hvězdičky zapadajú,
žalostně sa rozlučujú,
každá dává svojej mati
z kridelenka pérek zlatý,
z kridelenka pérek zlatý,
čo stojí za peňáz zlatý.
Koll. Zpiev. II.