Rozhlahol sa pieseň naša dušná,
nech otrasie hruďou chvíla krušná.
Hory, háje slyšte nás, slyšte naše kvíle!
Ach, ťažko sa lúči slávik s hájom svojim,
ťažko sa lúči pútník s domom svojim,
keď vlasti, keď národu ostatnie siela „s Bohom!“
Bôlnejšie lúčiť padá nám,
posledniu pieseň keď spievat mám’.
Zanikniže pieseň naša dušná,
daj pocítiť, aká chvíla krušná.
Zavznej bôlne ešte ráz, rozžehnaj sa s lýrou!
Ach ťažko sa lúči orol s modrým letom;
ťažko sa lúči junoš s volným svetom,
keď rabstva mu okovy na jeho nohách shrynčia:
bôlnejšie lúčiť padá nám,
posledniu pieseň keď spievať mám’.